Ministerka práce a sociálnych vecí Marksová Tominová chce zvýšiť ochranu zamestnancov, ktorí časť pracovných povinností vykonávajú z domu. Nové pravidlá pre tzv. home office však v skutočnosti môžu viesť k tomu, že to zamestnancom skomplikuje život.
Práce z domu (buď v určené dni alebo náhodne podľa potreby) vnímajú zamestnávatelia i zamestnanci predovšetkým ako benefit. Systém v tejto chvíli nie je nijako výrazne regulovaný a nezdá sa, že by to malo nejaké fatálne dôsledky alebo to prinášalo jednej či druhej strane výraznejšie komplikácie. Napriek tomu (alebo možno práve preto) sa ministerka rozhodla systém upraviť, a podľa svojich slov zlepšiť ochranu a podmienky zamestnancov, ktorí takto fungujú.
Súčasnú podobu homeofficov upravuje súčasný zákonník práce. Veľmi zjednodušene povedané pri práci doma platia rovnaké podmienky, ako pri práci v zamestnaní. Zamestnanec nesmie piť alkohol, mal by pri práci dbať na svoju bezpečnosť, atď. Využitie pracovného času je na ňom, prácu si môže rozvrhnúť podľa svojich potrieb.
Je potrebné spomenúť, že k práci z domu zamestnávateľ pristupuje spravidla len pri takých pozíciách a činnostiach, ktoré je možné z domu vykonávať a ktoré túto voľnosť pracovného času umožňujú. Je jasné, že na prácu z domu musia zvoliť obe strany a podmienky si nastavujú vzájomne tak, aby boli pre obe strany výhodné.
Keď sa reguluje niečo, čo nie je potrebné
Ministerka Marksová má napriek tomu pocit, že je potrebné veci spresniť. V návrhu novely zákona napríklad požaduje, aby poskytnutie potrebnej techniky bolo vždy garantované zamestnávateľom v prípade, že zamestnanec takú techniku doma nemá. Zamestnávateľ má tiež hradiť náklady na telefón a internetové pripojenie, ktoré súvisia s prácou. Zamestnanec tiež musí prejsť školením bezpečnosti práce. Tento bod je skôr formalita.
Povinnosť poskytnúť firemnú techniku je skôr nadbytočná. Opäť platí, že zamestnávateľ k práci z domova pristúpi iba vtedy, ak k tomu dokáže poskytnúť zodpovedajúcu techniku, alebo vie, že ju zamestnanec má. Problém bude najmä s hradením internetu, pokiaľ zamestnanec funguje na domácom pripojení a platí si ho mesačným paušálom. Musel by sa dohodnúť, akú pomernú časť zamestnávateľ uhradí.
To všetko sú skôr nadbytočné byrokratické prekážky, ktoré by mohli odradiť zamestnávateľov od toho, aby prácu z domova ďalej umožňovali zamestnancom.
Najväčšie pozdvihnutie vzbudil návrh, aby zamestnávateľ zaistil pravidelný kontakt zamestnanca s ostatnými pracovníkmi na pracovisku a zamedzil tak jeho sociálnemu odlúčeniu. Znie to veľmi pekne a kto si niekedy skúsil dlhodobo pracovať z domu, vie, že strata sociálneho kontaktu skutočne hrozí.
Dlhodobá práca z domu v rade týždňov či mesiacov však nie je v záujme zamestnanca ani zamestnávateľa, ktorý si toho býva spravidla vedomý.
Každý aspoň trochu kompetentný manažér vie, že je potrebné, aby zamestnanci dochádzali do práce aspoň na porady alebo schôdzky. V hlavách sociálnych demokratov sa síce zrejme vyliahla predstava zamestnanca žijúceho v totálnej sociálnej izolácii ako pustovník, bežnou praxou to však nie je.
Šéf Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Jiří Středula namieta, že dochádza k situáciám, keď si šéf v piatok večer spomenie, že chce nejakú úlohu do pondelka a uloží zamestnancovi prácu z domu, aby danú úlohu cez víkend urobil. Tu však problém v homeofficu, ako v tom, že ide o klasický nadčas, ktorý by mal byť finančne ohodnotený zodpovedajúcim spôsobom.
Ostatne Stredula pripúšťa, že návrh ministerstva v jeho súčasnej podobe nebude funkčný najmä kvôli nutnosti hradiť poplatky za internet a telefón.
Je samozrejme možné si vymyslieť desiatky bizarných situácií, ktoré pri práci z domu môžu nastať. Určite sa dá zo strany zamestnávateľa (ale aj zamestnanca) práce z domu zneužívať, ale rozhodne sa tak nedeje masovo. V tomto prípade platí, že systém funguje bez problémov, aj keď žiadnym väčším reguláciám nepodlieha.
Zásah ministerstva môže podľa niektorých viesť k tomu, že sa práca z domova prestane ponúkať, pretože zamestnávateľa zavalia povinnosťami. Práca z domu bude mať vždy svoje špecifiká, nemôže ju vykonávať každý a zďaleka nie každá pracovná pozícia ju umožňuje.
